Učená právnická spoločnosť aj za účasti zástupcov SFZ pripravila analýzu prijatých krízových opatrení a ich problémových bodov. V rámci krízových opatrení boli identifikované 4 najzávažnejšie problémy pre oblasť športu.

I. oblasť - Analýza prijatých krízových opatrení a ich problémové body

II. oblasť - Vyhodnotenie ankety - očakávaná oblasť úpravy

Zástupcovia Učenej právnickej spoločnosti spracovali anketu k dopadom v súvislosti s COVID-19 a navrhli nasledovnú oblasť úpravy.

1. Zjemnenie a individualizácia zákazov a obmedzení

Drvivá väčšina relevantných odpovedí sa týkala požiadaviek na tzv. uvoľnenie opatrení vlády, resp. štátnych orgánov na úseku verejného zdravia ohľadom zákazu uskutočňovania akýchkoľvek športových podujatí pre rôznorodosť športu a blahodárneho vplyvu pohybu pre telo i dušu ľudí už skoro mesiac skúšaných pandémiou. Respondenti uvádzali, že jednotlivé telovýchovno-športové zariadenia majú rozličný stavebno-technický charakter a predovšetkým na otvorených plochách, napr. nekrytých štadiónoch, by bola možná príprava a tréning jednotlivých športovcov resp. malých skupín športovcov, čo by umožnilo niektorým športom zúčastniť sa na medzinárodných súťažiach, ktoré zatiaľ smerom do budúcna neboli zrušené. Zároveň by sa deti a mládež opätovne zapojili do športového procesu a neprišli by o vybudované návyky a zručnosti. Ak by došlo k uvoľneniu zavedeného opatrenia, športovci a športoví odborníci (napr. tréneri) by dodržiavali štátom stanovené prísne, konkrétne hygienické opatrenia a podmienky prevádzky jednotlivých zariadení, pričom tieto by zároveň neboli prístupné iným osobám (napr. fanúšikom), čím by bolo možné zabezpečiť bezpečné prostredie pre športovú aktivitu za súčasnej eliminácie nebezpečenstva šírenia nákazy. Uzatvorenie všetkých telovýchovno-športových zariadení en bloc však športové organizácie nepovažujú za správne. Týkalo sa to nielen názoru zástupcov individuálnych, ale aj kolektívnych športov. V neposlednom rade je nepochybné, že pravidelná športová aktivita, v akejkoľvek forme, je zásadná pri vytváraní a posilňovaní imunity človeka.

Na základe uvedeného je teda zrejmé, že požiadavka na uvoľnenie opatrení obmedzujúcich činnosť na všetkých športoviskách je dôvodná. Ľudia prahnú po čiastočnom otvorení športovísk, či už z dôvodu fyzického, relaxačného alebo mentálneho, čo dokumentuje výrazný spoločenský význam športu, čo nemožno podceňovať a do istej miery sa jedná o akési motto našich zistení, bez športu sa jednoducho nedá žiť.

2. Finančná podpora

Rýchla pomoc a podpora športovým organizáciám mala v ďalšom kroku pozostávať v neznižovaní už v roku 2020 nimi v ich rozpočtoch predpokladanej či zazmluvnenej podpory. Rovnako dôležité boli vnímané i následné kroky. V čase zákazov ochromujúcich športový sektor bolo opakovane navrhované priniesť plošnú prvú pomoc každému zákazmi dotknutých subjektov.

Ďalej sa opakuje volanie po väčšej flexibilite pri využívaní finančných prostriedkov pridelených športovým organizáciam z rozpočtu verejnej správy nielen vo forme príspevku uznaného športu, ale i dotácii od územnej samosprávy z dôvodu pandémie napr. predĺžením času čerpania poskytnutých zdrojov nielen na rok 2020, ale i na rok 2021, doplnením účelu použitia budúcich dotácií na odstraňovanie dopadov koronakrízy a zrušením či zmiernením obmedzení na používanie finančných príspevkov.

Športové kluby zároveň identifikujú ako svojho ďalšieho úplne kľúčového partnera, okrem NŠZ ako záujmovej samosprávy, i územnú samosprávu - VÚC, mestá a obce, v ktorých pôsobia a majú vybudované dlhodobé vzťahy. V obciach a VÚC je financovanie športu originálnou právomocou samospráv, a vznikajú aj situácie, že niektoré športoviská sú prenajímané za komerčné nájmy a niektoré športoviská sú subvencované či už priamo alebo nepriamo samosprávou, v niektorých prípadoch sú športoviská vo vlastníctve klubov a tie sú povinné platiť obciam daň z nehnuteľností čo im podstatne zvyšuje náklady oproti klubom, ktoré využívajú športoviská vo vlastníctve samospráv. Mnohé športové organizácie si zároveň uvedomujú a predpokladajú asi nevyhnutné rozpočtové škrty na úrovni samospráv a varujú pred ich dopadom na šport.

3. Infraštruktúra a nájom športových zariadení

Opatrenia prijaté doteraz štátom sa na verejný sektor nevzťahujú a môže to mať sekundárny veľmi negatívny dopad na šport, keďže samosprávy sa podieľajú na financovaní najmä mládežníckeho športu. V tejto súvislosti respondenti upozorňujú na “riziko spojených samosprávnych nádob” v podobe nielen (ne)krátenia dotácií, ale i podmienok prevádzky športovej infraštruktúry, ktorá je vo vlastníctve samospráv, ktorú športové organizácie aktuálne pre zákazy nemôžu využívať, no musia pre niektoré individuálne dojednané zmluvy za ňu podobne ako niektoré zatvorené prevádzky podnikov v niektorých veľkých obchodných centrách hradiť nájomné. Viac ako vítané by boli opatrenia smerujúce k čiastočnej kompenzácii nákladov na údržbu vlastnej športovej infraštruktúry, ktorá neprináša príjem počas krízy, ale vyžaduje si isté výdavky na údržbu, aby ju po skončení obmedzení bolo možné využívať. Ako alternatíva sú považované zníženie alebo zrušenie povinnosti platby nájomného, úhrada nájmov telocviční zo strany štátu, prípadne zvýšenie finančných prostriedkov na infraštruktúru vo všeobecnosti.

4. Fond na podporu športu a úprava zákonov

Viacerí respondenti vo svojich návrhoch opatrení zmienili nedávno vytvorený Fond na podporu športu. Ten by sa podľa ich slov mal práve v aktuálnej situácia jednoznačne zamerať na financovanie a podporu sanácie dopadov koronakrízy. Finančné prostriedky alokované na roky 2020 a 2021 by tak mohli byť sprístupnené na čerpanie pre všetkých členov športového hnutia na základe dôsledne a transparentne pripraveného programu a stanovených kritérií.

V rámci problematiky úpravy zákonov a legislatívy sa respondenti najčastejšie zhodujú na troch skupinách opatrení, tou prvou sú opatrenia smerujúce k uvoľneniu účelového viazania finančných prostriedkov, či už voľnejší pohyb prostriedkov medzi už zákonom určeným účelmi, alebo rozšírenie účelu aj o sanovanie následkov mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Druhou skupinou sú návrhy opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu budúcich príjmov do športu či už zo zdrojov hazardných hier alebo daňovými úľavami pre sponzorov či znížením DPH pre šport. Tretia skupina navrhovaných opatrení sa týka návrhov na zmeny zákona o športe s ohľadom na menej administratívy a zohľadnenie požiadaviek a odporúčaní menších športových organizácií a rýchlo sa rozvíjajúcich športových odvetví.

[doc]Iniciatíva D.A.R. slovenskému športu_Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020).pdf

V rámci projektu ankety sme pripravili  4-dielnu diskusnú reláciu  ku dopadom krízy COVID-19 na šport a doposiaľ  prijatým opatreniam.